Už nějakej čas pokukuju po nejvyšších štítech Gruzie, ale stále se nedaří nějakej ten pořádnej výpad do zdejších hor uskutečnit :o(  Když tedy přišel Maty aspoň s nějakou light verzí výletu na Kavkaz, dlouho sem se nerozmejšlel… aspoň to tam zmapuju!!

Light verze proto, že sme jeli s holkama :o)  Prvotní plány byly smělý… v případě letu do Tbilisi se pokusíme o Kazbek, v případě Kutaisi zkusíme operovat na Tetnuldi… realita byla nakonec ale úplně jiná… jak už to tak nějak bohužel bejvá :o(  Přidal se k nám další pár, Dan s Renčou, a finální plán vykrystalizoval v let do Kutaisi, zdolání aspoň nějaký třiapůltisícovky a divoký trekování mezi Ušguli a Mestií… a jak to teda ve výsledku dopadlo, mírně dokresluje můj tradiční fotoreport a taky přepis skromnejch zápisků, který si po večerech poctivě do notýsku značila Maťa!!

*   *   *

Dostala som zas domácu úlohu, moje zápisky z ciest som oprášila až nedávno, stále sa čosi dialo… veď to poznáte… tak len v skratke?! Bol to silne-punkovo-dobrodružný-šialene-vzrušujúco-divoký cestovateľský zážitok s bláznivou posádkou, užili sme si to všetci naplno a každý deň bol výnimočný v tejto neskutočnej krajine – menom Gruzia.

6.9. Pred…

Prípravy sa stupňujú… milión vecí sa mi melie v hlave, nič nezabudnúť, technické a dôležité, všetko podchytiť a vtesnať do minima, degustačné vychytávky, fotovýbavu vytuniť… :o)  Ale počasíčko vyzerá zatiaľ good.

9.9. Piatok štartovný (1.deň)

V môj meninový deň zavládol chaos, stress a také malé šialenstvo, bo nastal malý časový sklz cestou na letisko do Katowic… až po odbavení batožiny mi spadla z čela mokrá facka, sadli sme do lokálnej aero-knajpy a Žywiec orosený padol vhod na odbúranie stresu a emócií :o)

10.9. Sobota dobrodružná  (2.deň)

Bolo to výživné, prebdená noc, trošku spánku v lietadle a to čakanie na štempl do pasu? Gamardžoba Kutaisi! Jeep je na letisku, natlačili sme sa tam v plnej početnosti aj s bagážou a hurá za dobrodružstvom… cesta rovná ako priamka až do mesta Kutaisi, v predmestí nakupujeme tie GELy na frizúru, v sobotu ráno good luck, ospalé mesto, trošku pochmúrne, v centre na námestí kolchidská fontána s voľajakými paroháčmi a ďalším zverstvom, že vraj zväčšené kópie archeologických nálezov, dobrý úlet :o)  Ešte zastávka u kostolíka St. Mary a hurrá na trhy, krátky rozchod na shopping  poctivej zeleniny, ovocia, ochutnávka miestných špecialít, nakrmení domácim puri (chlieb) a ten ovčí syr, čurčchela a la gruzínsky snickers :o)  Kúzelná atmoška mesta je za nami, cesty lemujú kravy, prasce… na diwoko, čo trúbiš? …20 km za mestom ľahký strečink v Prometheovej jaskyňe (sprístupnená 1,8km) stalagnáti-stalagtiti, no najväčšie nálezisko v Gruzii, náš barla team si dáva aspoň šlofíka… a hurrá do tej divočiny… smer Tsageri, Lentekhi, okolo obeda servírujeme hromadný refresh v potoku, nekonečná cesta z asfaltu do prašného až terénného šialenstva, Stalin na zahrade nemá chybu… už takmer mimo civilizáciu, cesta divoká, čakáme, čo ešte príde… pomaly sa stmieva… cesta do neznáma, podľa mapy oblasť Koruldashi… strašidelné miesto, pri zrúcanine budov, ale camping platz ako vyšitý, príbytky stoja, ohnisko, teplá večera a konečne ten výdych!!

11.9. Nedeľa výživná (3.deň)

Dila Mshvidobisa, že dobré ráno! …ehm ako pre koho, divoké výstrely nad ránom? Ani neviem, spala som ako zabitá, zatajil sa mi dych z rozprávania a hlavou preletelo milión myšlienok… Zakotvili sme totiž v hraničnej zóne Gruzie a Ruska, pred nami doslova gruzínsko-ruské mrakodrapy, Ailama 4547m… nádhera, ale rýchlo preč z tohoto podivného miesta… pobalili sme saki paki, namačkali sa do nášho vozu, obdivovali tú krásu okolo, čo v noci nebolo šance zrieť… záverečné serpentinky nás prehupli do sedla Zagaro 2623m, výhľady nám vyrážali dych, biele vrcholky ľadovca Shkhara 5068m… okolité zelené kopce. A zmena! …vyrazíme na hrebienok už kúsok za sedlom a do Ushguli sa zgúľame pešo…prekopali sme ťažké baťohy, výrazne odľahčili Mrmlíka, rozlúčili sa s našou podpornou posádkou M+V a bye bye za pár dní decka!!! Užívajte naplno! Dobrodružný trek začína, hicovalo ako divé, na čo toľko teplých vecí? …popri potoku na pohodu, krátky refreš pred výšvihom do kopca, chodník sa stratil, rododendronové polia, dereme sa ďžungľou, úmorné, nekonečné a náročné stúpanie, až? …vymysleli sme si, naberáme výšku, slnko sa prehuplo cez kopec… a tu by to aj šlo! Pokus o rovinku, stany stoja, signálu niet, ale tá nádhera navôkol, v lúčoch zapadajúceho slnka, osvetlená Ailama, Shkhara a spoza mraku vykúka aj Tetnuldi. Prípitok, večera, nebo posiate hviezdami a spať.

12.9. Pondelok putovný (4.deň)

Prežila som!!! Medvedie sny? kdeže! … tak dobre sa mi spalo, do chvíľe, kým som v noci nezapočula podivné zvuky z vonku, nebolo mi všetko jedno, hlasité čmuchanie okolo stanu, nedýchala som, je to kdesi nad nami, trávenie a nadúvanie bolo tak hlučné, odfukoval, a potom jeho rev, a po chvíli zas! Jasný medveď! Od strachu som ani nepípla, stiahla sa od steny stanu a natlačila na Radka, spal ako zabitý, táák som mu závidela, telo mi prešlo mrazom, modlím sa a stískam všetky talizmany na krku a dúfam, že tá potvora opustí náš tábor, obal od jelenieho ragú nechať v predsieni, že?! Nezaspala som… asi až neskôr, keď som padla do kómy vyčerpaním… ráno našťastie vzduch čistý, ďakovala som Bohu za krásny deň! Zbalení razíme už na hrebienok, a prvý vrchol 3007m, signál a sms pre najbližších, svačinku a kocháme sa okolitými horami Dadiashi, Shkhara, brúsime si zuby na Ushguli… presun a už naľahko na ďalší vrchol 3014m, dole už po turistickej, čučoriedkové jazyky a kúpačka v potoku, ide sa do civilizácie predsa, zas divokým lesom, hríbovou džungľou, cesta na zvážanie dreva, ešte potok prejsť a už nás babka s ovečkami lákala do chalúpky… družíme sa s miestnym bossom „Genadi“ a jeho crazy rodinkou, po dlhom vyjednávaní zapíjame ča-čou (cha-cha). Národný nápoj, silný ako čert, čosi ako naša slivka ale sto-krát silnejšia! Ubytko sa nedalo odmietnuť, zhodili sme ťarchy do kutice a vyrazili na obhliadku, ďaleko však nedošli, malá budka s červenými dáždnikmi – Belusi a malá Anastázia nás hostili pivným mokom „Zenadi“- dúškami sa lial! Po návrate hostina, cha-cha, ghvino, zabitý baran, chačapuri, šašlik, všetko výborné, pilo sa a jedlo do sýtosti, prípitok Gamardžos! rituál vakhtanguri, gura s guru bozkávačka na 3x, popíjanie z posvätného rohu? Divoký večierok!

13.9. Utorok ushgulský (5. deň)

Vyspinkaný do rúžova? …za to s malou opičkou? Bohaté raňajky, úžasná pohostinnosť Genadiho rodinky… rozlúčková cha-cha a fotka, okružná výprava ushgulskej oblasti Zhibiani. Baťohy kotvia u Belusi na zahrádke, slnko zas hicuje… Shkhara v plnej kráse, na ľahko do ulíc… tradičné muzeum s muzikou, kaplnka, kostol Lamaria… zas na zahrádku a vôbec sa nám nikam nechce, deti mali ešte prázdniny, tak sa predbiehali na koňoch, zastavil sa čas, s údivom sledujeme prostý život, rozlúčka s Belusi, uličkami Chvibiani, za mostom sa už zhromažďujú maršrutky smer Mestia, ešte vyhliadka v Chazhashi, opúšťame rozprávkové miesto, vykračujeme na pešo prašnou cestou do neznáma s chlpatým kámošom… cesta zdĺhavá, maršrutky praskajú vo švíkoch, šanca na zvoz? Prepásli sme! …šlapeme ďalej nekonečné km, o chvíľu bude tma, nik nezastavuje… zaprášený až za ušami, stopujeme policajtov! Veselý príbeh, asi osud, chlapáci naskákali do korby auta a my také voňavé hopli do vozu, vďačná cesta, ani sme netušili, sme v Aidishi. Už skoro za tmy, poďakovali, vyfotili sa a kde je to miesto na naše palatki? Oslovujeme miestnych a už kotvíme u penzionu s teplou sprchou, vlastnou večerou, zmyté dredy, biele ghvino a spať.

14.9. Streda darčeková (6.deň)

Milujem to balenie, každým dňom sa zlepšujeme. Z Aidishi už po turistickej… výpadovka na trek začína u malého kostolíka, za ktorým vykúka špička Tetnuldi, stretáváme tu skupinku Čechov. Každým krokom sa otvárajú výhľady, Tetnuldi na striedačku s Ushbou, nám robia spoločnosť celou cestou až do Tsvirmi, pohodový trek, weget, obed u potoka… zrazu civilizácia, prašné cesty budujúceho ski rezortu pod ľadovcom Tetnuldi nám dávajú zabrať, stopujeme maršrutku, zvoz až k miestnej budke s pivom, roboši sa zašívajú, ale pifko zaslužené, vychladené, družíme sa a padarok, ale aký? Žltá stavbárska helma s logom gruzínskej firmy STATE? To môžem len ja dostať :o)  Pucci trek dozor! Zas prašnou cestou až do sedla Ugiri, v spasnej kaplnke vydychujeme, blížiaca sa búrka nás popohnala, hľadáme flek na bivak… mrholí, bolo to rýchle, už oddychujeme u dažďových kvapiek… na chvílku prestalo, slivovičný prípitok. Zas začalo… koncert na dobrú noc…

15.9. Štvrtok tajomný (7.deň)

…pršalo celú noc až ráno sa v tajomnom závoji hmly odkryli vrcholky hôr. Vykuklo slnko, ako na želanie, sušíme palatki. Dan si zašiel pre raňajky do Tsvirmi, späť už so štvornohým parťákom, pobalení, vyrážame na hrebeň, ešte kontrola rekonštrukcie kostola a betonové vajcia, poctiva práca :o)  …aspoň nakrátko sa ochladilo, lepšie sa dýcha i šlape do kopca i keď v pláštenke… pri stúpani nás dobieha náš Dunčo, cesta tajomná, voňa lesa a hríbkov, na lúke u býčkov krátka pauza, česko-slovenské občerstvenie malo u paroháčov úspech, až nám z toho narástli rohy… trošku blúdime, klesanie do neznáma a zas späť, na 2.pokus už správna stopa na hrebienok a k vysielačom týčiacim sa nad Mestiou, strmý výšvih, naproti nám si to miestni chalani strmhlavo dávajú na koňoch a konečne vrchol Mentashi 2473m, odtiaľ len pohodová lesná cesta až do Mestie, ale zostávame na noc v divočine, na hrebeni, krásne miesto s ohniskom a lavičkou čakalo na nás, gurmánske hríbové delikatesy, pohodička, mraky sa rozfúkali, vyliezli hviezdy…!! 

16.9. Piatok – hribový útok (8.deň)

Krajšie miesto na východ slnka sme nemohli nájsť, len slnko ešte spalo :o) Dunčo strážil celú noc, deň sa prebúdzal a nedalo sa vynadívať na vrcholky Tetnuldi i Ushby, hríbové raňajky, obed i večera ale o tom neskôr… zas sme sa vyhrabali neskoro, čosi po 11h križujeme lanové dráty z Mestie na hrebeň, zastavujeme až u studničky, dopĺňame zásoby, očista, potom rozcestník a asfaltka až do civilizovanej Mestie. Na námesti berieme prvý shop útokom, voda a pivoooo! Ubytko u medveďa luxus, v ovocnom sade medzi kravými lajnami vyberáme platz na palatki, okukávame typickú obrannú vežu, čo nám vyrástla na zahráde a hurá do víru veľkomesta. Gamardžos! Odměňujeme sa koňakom a chutnou večerou… zas tie hríby… hold tentokrát už blbý ťah! Silný mesačný spln doslova pral do stanu… spať sa mi nedalo… v žalúdku čoro moro, no nebolo mi všetko jedno… poznáte ten pocit, keď neviete čo skôr, a ono to príde všetko naraz !? …keď ste zakuklený v spacáku a kým sa vyhrabete cez spiaceho muža? …pud sebazáchovy bol tak silný, že behom sekundy som sa ako užovka vytratila zo stanu! Premena na medveďa zavijajúceho pod stromom sa tú osudnú noc párkrát zopákla… tajné stopy na záhrade a tá romantika pri hviezdach zaručená :o)

17.9. Sobota la Koruldi (9.deň)

Krúté ráno… ako vyoraná myš! Skvelý trip naplanovaný, a ja sa bojím opustiť naše teritórium! Ale posledný deň v Mestii? Tak dáme čosi na pohodu, no nie!? Renča s Danom sa vybrali na túru k ľadovcu Chalaadi. A my zas na Koruldi plesá. Zázrakom som sa hecla, napchala do seba endiarony, nakúpila banány a colu a keďže maršrutku sme nestihli, vyrazili sme naľahko, však niekam už dojdeme! Hneď zo štartu sa k nám pridal štvornohý spoločník… úplna Lola z UK… krpáľ nad Mestiu k týčiacemu křížu, prežila som, holt vyhliadka bez výhľadu, stále sme však dúfali že sa nám ukáže z mrakov majestátna Ushba… schovávala sa cely deň! …šlapeme ďalej, na pohodu, ľudoprázdno, foťáky v ráži, úžasné scenérie, oddych, únik ma zachránil a ešte kúsok a sme tam… Koruldi plesá (2718m) v plnej kráse… piknik… a ešte kúsok nad ne… Radko si vyšplhal až do trojky… obloha sa prečistila, hrebienok Guli pass, v diaľke ľadovec Laila… špička Tetnuldi, náš hrebienkový trek s lanovkou… v zapadajúcom slnku je čas na návrat… volíme inú trasu, zas výživnú skratku, s prudkým klesaním, tentokrát ako šimpanzi sa zachýtavame okolitých stromov s jednou čelovkou! Punk!! Sme v centre a prípijame Gamardžos! Pivom, čajom a živou muzikou! Skvelá rozlúčka s horami… v našom tábore si vymieňame zážitky… zajtra nás už čaká presun do Zugdidi, ktorý Renča s Danom šikovne zariadili s majitelkou, odchod ráno o 8h… nastavujeme budíky a padáme za vlasť!

18.9. Nedeľa pocestná (10.deň)

Vraj za hodinu všetko zbalíme, že to je čas! To by ten budík, ale musel cinkať, že guru? Až keď Renča zvolala na náš stan… sme sa strhli zo sna… a vyskočili ako opité srnky, stresujúco sa snažili všetko natlačiť do baťohov… ale natesno zbalení… 7:56 už trúbia pred brankou, zuby neumyté, ešte v polospánku vnímam voľajaké kravy na ulici a už sa hádžu bágle na strechu nášho transportéru. Hm a dnes vymetená obloha! Tak nabudúce! Bye Bye Mestia! Cca 138 km do Zugdidi, lučíme sa s ľadovcami, krajina mení ráz… serpentiny, hory v diaľke, klesáme do údolia, popri rieke Enguri, oddeľujúcej Svanetiu od Abcházie, a je tu vlaková stanica Zugdidi! …pár sms nech si upresime sťuka s našimi 4-nohými plantážnikmi V+M, zásoby doplnené a už pakujeme veci do káry, natankujeme a všetci natešení sa vidíme pri mori! Hold Mrmlík nám určil rekreačný platz veľmi rýchlo! …kúsok za mestom, dobro došli? Auto kaput? Inteligenti, do benzína nalejú naftu a čakaj servis v nedeľu, Gruzínci nerobia! Spasná dušička sa našla, odťah do servisu, atrakcia u cesty, sušíme stany od rannej rosy, piknik pod stromom, kravy, prasce, pohoda, miestni vyzvedajú, sused naproti sa druží, nakoniec kotvíme u neho na verande s domácim pohostinstvom…!

19.9. Pondelok plážovy (11.deň)

Krásne slnečné ráno, majitel vozu sa pochlapil! Náhradny transportér dorazil, celá dodávka pre nás! Vyrážame smer Kobuleti s osobným šoférom, v centre prímorského letoviska dávame krátky refresh, v miestnej reštike koštujeme gruzínske chinkali a chačapuri, kotvíme na opustenej pláži a konečne vegetíme až do západu slnka… večera, zas tie baťohy! Prebalení…nočný presun na aeroporto Kutaisi. 

20.9. Utorok aeropláno (12.deň)

A je tu koniec! Letíme načas! Nachvamdis Gruzia! Ešte sa vrátim!

Radko, Pucci, Dan, Renča und Maty & Vladko       (10.9.-19.9. 2016)

Gruzie, Mestia, Šchara, Svanetie, Ušba, Ušguli